Pribeh na zamyslenie...

Odhodil papier a prezeral si hodváb a čipku. "Toto som jej kúpil, keď sme boli prvý krát v New Yorku. Od toho času ubehlo asi 8 alebo 9 rokov. Nikdy si to neobliekla. Chcela si To nechať na zvláštnu príležitosť. A teraz, myslím si, že prišiel ten moment." Priblížil sa k posteli a položil bielizeň k ostatným veciam, ktoré chcel poslať do pohrebného ústavu. Jeho žena práve umrela. Keď sa ku mne obrátil, povedal: "Neschovávaj nič na zvláštnu príležitosť, každý deň, ktorý žiješ, je výnimočný." Stále ešte myslím na jeho slová, lebo zmenili môj život. Dnes čítam oveľa viac ako predtým a upratujem oveľa menej. Sedím na svojej terase a vychutnávam prírodu bez toho, aby som si všímal burinu v záhrade. Trávim viac času s mojou rodinou a s mojimi priateľmi a menej času v práci. Pochopil som, že život je zbierka skúsenosti, ktoré je potrebné chrániť. Odteraz nič neschovávam. Používam denne moje kryštálové poháre. Keď sa mi chce, oblečiem si svoje nové sako, keď idem nakupovať do supermarketu. I moje obľúbené vône používam vždy, keď mám na ne chuť, nenechávam ich na sviatky. Vety ako "Jedného dňa ..." zmizli z môjho slovníka. Keď to ide, chcem veci hneď a chcem ich vidieť, počuť, vnímať a chcem ich robiť. Nie som si celkom istý, čo by robila manželka môjho priateľa, keby vedela, že tu už zajtra nebude. "Zajtra" - slovko, čo berieme až príliš často na ľahkú váhu. Myslím, že by zavolala ešte svojej rodine a blízkym priateľom. Možno by zavolala i ďalším priateľom, aby sa udobrila, alebo ospravedlnila za spory. Myšlienka, že by ešte išla na večeru do čínskej reštaurácie sa mi veľmi páči "čína" bola totiž jej obľúbené jedlo. To sú tie všetky malé neurobené veci, ktoré by ma veľmi rušili, keby som vedel, že sú moje dni zrátane. Znervózňovalo by ma, keby som už nemal vidieť priateľov, s ktorými som sa chcel ešte "jedného dňa" stretnúť. Znervózňovalo by ma, keby som nenapísal listy, ktoré som chcel "jedného dňa" napísať. Znervózňovalo by ma, keby som dosť často nepovedal svojej milej, ako ju mám rád. Teraz už nepremeškám nič. Nič, čo môže priniesť radosť a úsmev do môjho života, neodsúvam a neschovávam na neskôr. Hovorím si, že každý deň je niečo zvláštne...

Každý deň, každá hodina, každá minúta, každá sekunda je niečo výnimočné...